Bakteriofágy
Fágová terapia využíva schopnosť fágov lyzovať hostiteľskú bunku. Bakteriofágy cielene napádajú baktérie a potom čo sa v nich pomnožia, dôjde k uvoľneniu bakteriofágov a usmrteniu baktérie. Tieto uvoľnené bakteriofágy napadajú okolité baktérie pokiaľ nedôjde k eradikácii celej bakteriálnej populácie, následne po vymiznutí všetkých baktérii bakteriofág zahynie.
Fágy sú veľmi špecifické, čo je veľkou výhodou oproti antibiotikám, ktoré tak narúšajú aj prirodzenú bakteriálnu flóru. Vysoká špecificita je taktiež dôvod, prečo sa nedá fágový preparát použit na akékoľvek ochorenie - musí byť známy pôvodca infekcie. Je taktiež výhodné využívať polyvalentné fágy, ktoré majú širšie rozmedzie hostiteľov.
Ďalšou výhodou je, že fágy sa replikujú v mieste infekcie, a preto pri podaní malého množtva fágov sa tieto častice v mikroorganizme pomnožia len v mieste infekcie, na rozdiel od antibiotík.
Neboli popísané žiadne vedľajšie účinky spôsobené priamo fágmi, zatiaľ čo u antibiotík sa nežiadúce účinky vyskytujú pomerne často.
Zatiaľ nebola popísaná rezistencia k bakteriofágom a pokiaľ by sa objavila, dajú sa izolovať nové fágové kmene, ktoré dokážu túto rezistenciu prekonať
Charakteristika bakteriofágov
- Vysoko specifické častice mikrorganizmov napadajúce baktérie
- Replikujú sa v mieste infekcie- eliminácia pôvodcu
- Pôsobí lyticky cielene na baktérie
- Normalizujú hladinu TNFa, INF-6
- Fyziologické pôsobenie v organizme
- znižujú rezistenciu na antibiotiká
- Fágy na rozdiel od antibiotík, s výnimkou fágov proti E.coli, nenarušujú črevnú mikroflóru a teda najväčšiu prirodzenú bariéru proti napadnutiu organizmu patogénmi
- S fágmi naše telo prichádza bežne do styku (fágy z prostredia, z baktérií črevnej mikroflóry -boli taktiež nájdené aj v slinách, moči,...) a sú z tela postupne odstraňované rovnako jako iné cudzorodé bielkoviny alebo metabolity
História
V roku 1896 britský bakteriológ Ernest Hankin pozoroval veľkú antimikrobiálnu aktivitu na Vibrio cholerae. Nevedel, že se jedná o bakteriofágy, pokládal ich za neidentifikovateľnú substanciu, ktorá prešla filtrami a bola termolabilná.
Podobný fenomén bol pozorovaný o dva roky neskôr u Bacillus subtilis v Rusku. O 20 rokov neskôr britský bakteriológ Frederik Twort vyslovil hypotézu, že Hankinove pozorovania by se dali vysvetliť činnosťou fágov.
Bakteriofágy boli nezávisle na ňom objevené Felixem d´Herellem v Pasterovom inštitúte v Paríži. Názov navrhol d'Herell, a vychádza zo slov "Bacteria" a "phagein" (gr.)
V každom prostredí, kde sa vyskytujú baktérie, sa nachádzajú aj bakteriofágy, ktoré sú ich prirodzenými nepriatelmi. Vyskytujú sa v nejrôznejších prostrediach, morskej vode, sedimentoch, pôde, odpadových vodách, ale aj v tráviacom trakte živočichov. Celková populácia bakteriofágov je odhadována na 1031 a sú preto najrozšírenějším biologickým objektom v biosfére.